Nebo nadomnou svet vo mne

Tma, deň, noc, samota, spoločnosť, úžasný pocit niekde vnútri. Spomienka hodna zavrhnutia všetkého zlého. Tak takto to začalo.

A ďalej? Riadky a riadky kódu, riadky a riadky dokumentácie. Hlava plná prázdnoty z OoP. Takmer nepodarené vstávanie. Takmer beh do školy. Takmer beh na zápočet. Snaha o vydýchanie sa. Ukľudnenie. Príchod kata. Vstup do temnice. Poprava. 7minutóva. Koniec. Výsledky? Citujem: "Vám ani radšej nepoviem koľko ste mali..." Mínusové hodnoty na konte. Prvé "potešenie" dňa získané.

Potom? Stále vzhľadom na blízku minulosť veselosť v mysli. Presun. Príchod druhého kata. Úsmevy. Vtipy. A... Zničenie mojej práce. Znehodnotenie! Nutná oprava. Nutný opätovný príchod. Ďalšia práca na vyše - Druhé "potešenie" dňa získané.

A? Kľud. Jedlo. Fun...aspoň trochu. A zrazu stres. Nestíhačky. Zmetok. Nervy. Papier. Ničenie. Umelý sneh. Juchu... Rýchly začiatok. Ukľudnenie. Pohoda. Relatívna zábava. Behy. Sledovanie logických pochodov. Potešenie z práce. Spokojnosť. No nie nadlho. Zmena scény. Zmena situácie. Zmena vnútra. Zlom nečakane blízko. Nezvládnutie konca. Zlom ešte bližšie. Snaha o udržanie ho čo najďalej. Nesmiem sa predsa poddať. Nie pred očami toľkých ľudí. Tých ľudí!

Koniec. Vzduch. Samota. Ticho. Nikde ani živej duše. Čierna diera uprostred mojej podstaty. Bolestivá diera. Rozpínajúca sa závratnou rýchlosťou a potom... Zlom. Zosypanie domčeku z karát... Ešte že aspoň pršalo...