Nebo nadomnou svet vo mne

niektoré veci treba občas jednoducho uzavrieť

Nič, len plameň sviece. Nič, len ticho, plamienok a dve hviezdy na oblačnom nočnom nebi za oknom - a ja. A potom nával myšlienok, pár starých listov, spomienky...slzy. Dušu očisťujúci slaný dážď.

Symbol harmónie, rovnováhy. Niečo, čo podľa východného sveta hýbe našou realitou. Niečo, čo sa týka všetkého. Nezáleží, či ide o prírodu, život, šťastie, city, alebo vzťahy.|||**|||The symbol of harmony, balance. Something from look of east the world moves our reality. Something that relates to everything. Whether the nature, life, happiness, emotions, or relationships.

Návaly nálad dokážu kolísať svetom ženy. Dokážu dokonale kolísať svetom mojím. Kto som? Len jednoduchý tvor túžiaci po pochopení, láske, objatí. Tvor, ktorý sa snaží splynúť s tieňom.

Niekedy je príroda príliš nevyspitateľná. Je mi jasné, že životné cesty všetkého živého sa v istých miestach prelínajú, azda idú chvílu paralelne, no väčšina z nich sa po istom čase znovu rozdelí. Viem, že je to prirodzené, viem, že práve takto to má byť, ale...

Pamätám si ako mi kamarátka v utorok na plese povedala "Som zvedavá, čo budeš mať zajtra na blogu". Prepáč ak som ťa sklamala tichom, ale nevedela som nájsť slová. Chcela som písať o... ale nie nasilu, zrejme to nebol pravý okamih. Hoci, bol to skvelý čas, za ktorý opäť ďakujem... ale o tom som teraz písať nechcela.

Bolo - nebolo. Bude - nebude. Aj tak je. Tak načo sa trápiť tým všetkým ostatným?

:):):)