Nebo nadomnou svet vo mne

    Nečakaná udalosť otriasa hrubými múrmi pevnosti. Sťa by víchor z belasého neba... Koho kedy napadlo, že nastane situácia totožná tej, v ktorej sme? Nie? Ani teba? Tak potom nikoho...
    Za oknom snehové vločky nesúce sa k zemi zakrývajú všetky prístupové cesty. Miznú všetky viditeľné stopy. Vyslanie komanda určeného na hľadanie je bezpredmetné. Generál návrhy metie zo stola do bezodnosti odpadkového koša. Ostáva len sedieť a čakať. S ubíjajúcim pocitom bezmocnosti čumieť na, pre náš zrak neviditeľné, molekuly kyslíka. S pocitom pádu do čiernej diery.
    Ostáva mi len myšlienka na nenahraditeľnú dušu. Kde len môže byť? Ten, ktorému slová mobil, mail, ICQ, SKYPE, facebook a spol. nedávajú najmenší význam. Kade sa túla? Vráti sa? Môžme len dúfať...


Nekonečným smútkom zasiahnutá
Niniel...