Keď smútok ukrytý musí ostať hlboko vnútri,
keď svet netúži spoznávať podstatu ľudí,
keď úsmev je jediné povolené gesto,
nachádzam pre svoj žiaľ jediné miesto.
V kútiku izby ukrytá pod rúškom noci,
tupou ceruzou čmárajúc po papieri,
meniac si dušu na slová,
ktoré skorý úsvit kruto pochová.
Sedím bez plameňa sviečky nemo,
spomínajúc na porozumenie len letmo,
dúfajúc v príchod dávnych čias,
kedy radosť nebola len spomienka v nás.
Egoisticky svet
28.11.2009 00:07:07
Jedna zo zatúlaných básní...
Komentáre