Do skautingu ako takého som vstúpila niekedy okolo pätnásteho roku môjho krátkeho života. Netrvalo dlho a táto organizácia si získala moju dušu. Stala sa pre mňa niečím viac ako výplňou voľného času. Skauting je pre mňa životným štýlom neoddeliteľným od mojej podstaty. Som kto som vďaka nemu.
V zbore (10. zbor SLSk Trstená) som sa rýchlo začlenila medzi už fungujúcu roverskú družinu Vydier. Nevedela som si a ani som nechcela predstaviť si, že jedného dňa sa to všetko zmení. Koniec strednej bola nedohľadná, nedosiahnuteľná méta. No čas je voči nám neúprosný. Beží keď chceme aby stál. Stojí, keď chceme aby bežal.
Prišiel koniec maturitného ročníka, príjimačky na výšku, leto a... nový život?! Bola som prijatá na Žilinskú univerzitu, čo síce znamenalo víkendy v teple domova, no zároveň odlúčenie od všetkého na čo som bola zvyknutá, čo ma napĺňalo. No rozhodla som sa, že sa nevzdám bez boja. Ešte pred začiatkom semestra som nakontaktovala pár ľudí z tamojších zborov netušiac, čo znamená prvý ročník na výške. Bola som zúfala. Moja domovská družina viac menej padla do prachu minulosti. Uvážte: nakoľko je reálne stretávanie sa študentov z Prahy, BA, ZA a KE???
Možno som príliš lipla na minulosti, možno som sa príliš bránila zmene, no nechcela som sa vzdať vybudovaného sveta. Sveta, v ktorom som mala pocit, že som niekým. Skautingom nevyliečiteľne infikovaná som sa rozhodla, že vstanem z prachu zeme, pôjdem ďalej; nie sama, s ním. Hľadala som si miesto, kde by bola užitočná osoba ako ja. Hlavne čo sa môjho zboru týkalo, keďže v Žiline nefunguje nič také ako vysokoškolský rovering (toto som Blavákom ťažko závidela ).
Hoci času popri škole nebolo na rozdávanie, stala som sa aktívnejšou pri tvorbe zborového programu pre naše deťúrence. Je to spôsob ako ostať nápomocným zboru, hoci väčšinu roka trávite mimo mesta. Teda, pokiaľ vás napĺňa vymýšľanie nových a nových aktivít. Zapojenie seba samej do chodu iného zboru som vzdala už v počiatkoch. Nejde o to, že by som proti iným zborom niečo mala, len som si to akosi nevedela predstaviť. Nestíhala som už beztak robiť veci, ktoré som musela. Hoci, je to podľa mňa jeden z dobrých spôsobov ako ostať aktívnym skautom/skautkou popri študovaní v inom meste.
Situácia v našom zbore bola, čo sa členov týka, dosť pobiedna. A dievčatá akoby prestali mať záujem o aktivity tohto druhu. Zároveň som cítila potrebu rozvíjať sa, naučiť sa niečo nové. Pocítiť silný skautský kontakt. Skĺbením tohto všetkého vzišlo jediné riešenie -> vodcovská škola. A tak som jedného pekného dňa poslala prihlášku na Chilli. Myslím, že toto rozhodnutie nikdy neoľutujem. Chilli bola to najlepšie za celý minulý rok. Aj keď sa všetko naokolo rúcalo, aj keď som mala pocit, že všetko ide dole vodou, držala ma nad vodou myšlienka na skvelé chvíle plné ľudí „mojej krvnej skupiny“. Sami to dobre poznáte. Ten tajuplný prísľub víkendovky, motýliky v bruchu pár hodín pred začatím a potom BUM. Známe i neznáme tváre. Všetko bratia, sestry. Jedna veľká rodina. Miesto, kde môžete uvoľniť okovy civilnej spoločnosti, byť tým kým ste, byť bláznom, byť stredovekým mešťanom, byť katom, byť sudcom, byť tvorom najbláznivejšej fantasy... byť!!!
Skauting nekončí odchodom na vysokú. Prechádza do inej etapy. Už to možno nie sú každotýždenné družinovky, pravidelné oddielové výpravy, večerné posedávania v klubovni, ale to nie je všetko čo nám skauting ponúka! Naokolo je more možností, len treba natiahnuť návnadu, hodiť a držať pevne udicu. Čo sú to za možnosti? Tak napr.: pomoc v iných zboroch, tvoriť program na diaľku pre vlastný zbor, víkendové akcie, kurzy, lesné školy, vysokoškolský rovering... Ja sama som na základe projektu pre vodcovskú lesnú školu založila novú družinu, ktorú vediem. Ale, mali by sme si dať pozor, aby sa z nás nestali „akciový skauti“. Tým myslím skautov, ktorý nedokážu pohnuť ani malíčkom pre druhých a jediné čo robia je, že behajú z akcie na akciu. Veď heslom roverov je „Slúžim“ ak ma pämať neklame. Tak riaďme sa ním. Ono samo nám ukáže cestu, ktorou sa vydať. A pokiaľ vám skauting niečo dal, dajte to ďalej a nestaňte sa pasívnymi intrákoidnými vylihovačmi.
Prajem Vám veľa síl do budúcnosti
Komentáre